Galerista, požehnaný medzi stenami...

Takmer na rohu ulice stojí dom. Cez dve veľké červené okná uvidíte steny plné obrazov. Stačí otočiť kľučkou a vojsť. Za stolom sedí pán. Privíta vás. Je galerista a galéria jeho chrám. Zo stien sa prihovárajú obrazy.  Vyskladal ich tak, aby jeden druhý navzájom nerušili. Aby boli všetky popretkávané niťou, na ktorú sú jednotlivé maľby ponavliekané ako korálky tvoriace náhrdelník dojmov a pocitov. Znásobená estetika rezonancie duší autorov.

Poznal som jednu tuberózu. Takú, s ktorou máte chuť sa v noci spotiť...

Poznal som jednu ženu. Takú, s ktorou máte chuť sa v noci spotiť. Poézia na dvoch nohách. Určite nie ten typ ženskej, čo bude robiť chlapovi slúžku a otrokyňu. Iba keby sama chcela. Za omietkou prísnej krásy skrývala čosi hebké. Drsná aj sladká, roztodivne roztomilá, ktorej by ste prepáčili kadečo, keď si ležérne prehodila nohu cez nohu, oprela sa do kresla s pohárom vína v ruke uprela pohľad do nekonečna.